POŽEHNANIA
Každé požehnanie je darom, zasahuje život a jeho tajomstvo a je to dar vyjadrený slovom a jeho tajomstvom. Požehnanie, doslova dobrorečenie (prianie dobra), je súčasne a rovnako slovo i dar, reč a dobro. Dobro, ktoré požehnanie prináša, nie je presne určený predmet, nejaký vymedzený dar, nepochádza z činnosti človeka, ale z konania Boha.
Človek si teda nemôže od Boha nárokovať „veľkosť a silu“ požehnania. Boh ho dáva ako svoj dar a tak, ako on sám chce. Svätý Pavol hovorí, že Boh Otec nás „… v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním…“ (Ef 1,3). Teda prostredníkom nášho požehnania je sám Kristus, pretože najväčším dobrom preukázaným ľudstvu je adoptívne synovstvo získané Kristovým človečenstvom a vykúpenie jeho smrťou. Kristus sprostredkúva požehnanie na príhovor Cirkvi, ktorá o požehnanie prosí.
Cirkev – vo vedomí zodpovednosti sprístupňovať všetkým veriacim všetky prostriedky spásy – ustanovila určité napodobenie sviatostí, obrady, prostredníctvom ktorých človeka posväcuje a sprostredkúva mu Božie dobrodenia. Cirkev používa pri takýchto obradoch vonkajšie znamenia, ktoré nepochádzajú priamo od Krista, ako je to v prípade sviatostných znakov, ale ich sama ustanovila, využívajúc právo dané sv. Petrovi: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva…“ (Mt 16,19).
Cirkev udeľuje požehnania v rozličných životných okolnostiach a využíva pritom stvorené veci, ktoré môžu byť osožné posväteniu človeka a oslave Boha. Modlitby požehnania sú vždy sprevádzané čítaním Božieho slova, vonkajšími úkonmi a symbolmi. Preto má štruktúra požehnania vždy dve časti:
Prvá časť – čítanie Božieho slova je dôležitá preto, aby sa požehnanie stalo posvätným znakom, ktorý práve z hlásania Božieho slova čerpá svoj zmysel a poriadok.
Druhá časť smeruje k chvále a velebeniu Boha – ako pri všetkých liturgických modlitbách skrze Krista v Duchu Svätom. Jej stredobodom je samotná modlitba požehnania sprevádzaná osobitným znakom.
Tieto viditeľné znaky majú pripomínať Pánovu spásonosnú činnosť a poukazovať na súvis so sviatosťami. Najčastejšie používanými znakmi sú: vystretie, vyzdvihnutie a zloženie rúk, vkladanie rúk, pokropenie požehnanou vodou, incenzovanie a znak kríža.
Sväteniny a medzi nimi požehnania sprevádzajú nielen vysluhovanie sviatostí:
- požehnanie krstnej vody,
- oleja na pomazanie chorých,
- prsteňov novomanželov a pod.
Požehnania sprevádzajú aj celý cirkevný rok:
- požehnanie adventného venca,
- sviec na sviatok Obetovania Pána,
- popola na Popolcovú stredu,
- ratolestí na Kvetnú nedeľu a pod.
Požehnania sprevádzajú aj živod farnosti či obce alebo mesta:
- požehnanie kostola,
- bohoslužobných predmetov,
- nemocnice,
- domov,
- erbu mesta a pod.
Požehnania sprevádzajú aj náš súkromný život:
- požehnanie chorých,
- manželov a detí,
- matky pred pôrodom,
- cestujúcich,
- automobilov,
- požehnanie pokrmov a nápojov,
- predmetov ľudovej nábožnosti a pod.).
Požiadajte o požehnanie
Veriaci ním od nepamäti prosia Boha o pomoc a ochranu pred zlom ale tiež ním vyjadrujú svoju vďačnosť a dôveru v Prozreteľnosť.