Farský adventný veniec

Priestory farskej záhrady v Opatovej nad Váhom zdobí od prvej adventnej nedele veľký adventný veniec. Postupne s blížiacimi sa Vianocami budeme na ňom spoločne zapaľovať ďalšie a ďalšie svetlá, ktoré symbolizujú príchod sviatkov narodenia Božieho Syna. S iniciatívou na vytvorenie venca prišiel p. farár Miroslav Lysičan, ktorý podobné adventné aktivity realizoval aj vo svojich predchádzajúcich pôsobiskách.

Prípravu venca zabezpečili členovia skupiny Opatovskí harmonikári spolu so svojimi rodinami. Práve oni mali tú česť podieľať sa aj na slávnostnom požehnaní venca a zapálení prvej adventnej sviece.

Slávnosť začala eucharistickou adoráciou vo farskom Kostole svätého Stanislava v Opatovej. Po nej sa účastníci presunuli na farský dvor, kde nasledovalo požehnanie farského adventného venca. Pán farár vo svojom príhovore poukázal na symboliku venca ako kruhu, ktorý nemá začiatok ani koniec. Tiež vyjadril svoje želanie, aby sme sa okolo neho schádzali ako jedna veľká rodina. Povzbudil prítomných k angažovanosti a vzájomnej spolupráci jednotlivých členov farského spoločenstva na živote farnosti.

Hudobne slávnosť doprevádzali Opatovskí harmonikári, ktorí sa postarali nielen o hudobné spestrenie, ale aj o občerstvenie pre prítomných.

Ostávajúce tri sviece budeme zapaľovať spoločne vždy v nedeľu popoludní, aby sme sa pri adventnom venci stretávali ako jedna rodina.

Fotogaléria k článku…

Cesta svetla na Bukovine

Viera každého kresťana a každého kresťanského spoločenstva sa často prirovnáva k ceste, ktorá predpokladá postupný rast a postupné, stále zodpovednejšie včleňovanie sa do života Cirkvi. Preto je prirodzené, aby sa pobožnosti stávali cestami, ktoré nás majú kamsi priviesť. Takouto pobožnosťou je aj „Cesta svetla“. Nadväzuje na cestu kríža. Začína sa pri hrobe, z ktorého vyráža výbuch radosti z Kristovho zmŕtvychvstania a vrcholí na vrchu Tábor, alebo presnejšie vo večeradle vyliatím Ducha Svätého.

V nedeľu 5.mája sa veriaci z farnosti Trenčín-Opatová, ale aj iných okolitých farností stretli na kalvárii v Dolnej Porube, aby spoločne rozjímali o udalostiach, ktoré nasledovali po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Cestu svetla viedol Miroslav Lysičan, farár farnosti Trenčín-Opatová, ktorý spolu s veriacimi obetoval túto pobožnosť za nadchádzajúce ľudové misie, ktoré sa v Opatovej, tak ako i v ostatných trenčianskych farnostiach uskutočnia na prelome mája a júna. Pobožnosť sa začala pri kostole sv. Martina v Dolnej Porube, odtiaľ sa veriaci vydali na vrchol Bukoviny, kde sa na záver pobožnosti spoločne pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva.

Nasledovalo spoločné stretnutie a rozhovory pri chutnom guláši, hudbe Opatovských harmonikárov a deti sa mohli v prekrásnom prostredí zabaviť spolu s animátormi.

Ďakujeme Pánu Bohu za pekné počasie, Spoločenstvu Kráľovnej Pokoja z Dolnej Poruby za vrelé prijatie, občerstvenie, milú spoločnosť a pomoc pri organizácii, p. Pavlovi Grabczak za hudobný doprovod pobožnosti, všetkým, ktorí interpretovali meditácie k jednotlivým zastaveniam, Opatovským harmonikárom a bratom Gavendovcom za hudobný program, našim animátorom za program pre deti, autodoprave JoMiCar za autobusovú prepravu našich pútnikov a všetkým, ktorí obetovali námahu a vystúpili na vrchol Bukoviny.

Veríme, že ste spolu s nami prežili pekné a požehnané májové popoludnie.

Viac fotografií…

Krížová cesta mužov

Krížová cesta mužov a otcov

Krížová cesta mužov


Na piatu pôstnu nedeľu 17. marca o 14.30 hod. vás pozývame do Kostola sv. Stanislava v Opatovej nad Váhom na Krížovú cestu mužov a otcov. Príďte spoločne rozjímať o utrpení nášho Pána a zároveň i ďakovať za otcovstvo, rodinu. Ak sa chcete zapojiť do krížovej cesty čítaním niektorého zo zastavení, zapíšte sa do pripraveného zoznamu vo farskom kostole na stolíku pri Katolíckych novinách.

(text krížovej cesty)

Krížová cesta mužov a otcov

Úvodná modlitba

Pane Ježišu, túto pobožnosť krížovej cesty obetujeme za mužov, otcov rodín. Sám si bol mužom a krížovú cestu si podstúpil v najlepších rokoch života, keď si bol v plnej sile. Z lásky si sa zriekol života práve vtedy, keď si bol plný života.

Muži sa zvyčajne nemodlia tak veľa ako ženy; ženy majú jemnejšie duše, sú vnímavejšie na duchovný život. Ale aj muži sa modlia. A keď sa modlí muž a otec rodiny, veľa to znamená. Požehnané rodiny, v ktorých sa otcovia modlia – sami aj so svojou rodinou. Veď otec je kňaz vo svojej rodine, ktorá je domácou cirkvou.

A tak, teraz sa chceme modliť my, muži, za všetkých mužov a otcov na celom svete. Pane, svet potrebuje dobrých mužov, akými boli Abrahám, Mojžiš, Dávid, Eliáš, Ján Krstiteľ, sv. Jozef, František z Assisi, Ján Pavol II. a mnohí iní. Prosíme ťa, aby muži dneška boli mužmi statočného srdca a pevného charakteru.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…

Prvé zastavenie
Pán Ježiš je odsúdený na smrť

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Pri procese s Ježišom môžeme na jednotlivých postavách pozorovať rôzne typy mužov. Ponajprv je tu sám Ježiš – pokojný, vyrovnaný, pevný, plný lásky. Potom tu vidíme škrípajúcich farizejov a zákonníkov, bažiacich po jeho krvi. Napokon je to celý zástup zmanipulovaných, kričiacich: „Ukrižuj ho!“ Vedia vôbec, čo kričia? Tiež sú tu krutí vojaci, poslúchajúci príkazy. Napokon prokurátor, zástupca Ríma, Pilát – zbabelec. Taký mocný muž, no v tej chvíli tak zbabelý. Hovorí, že na Ježišovi nenachádza vinu, no predsa ho odsúdi.

Ježiš odvážne pristupuje ku krížu a kladie si ho na plecia.

Neopakuje sa história? Aj dnes v zástupe nájdeme tichého, pokojného a odovzdaného Ježiša, plného lásky. A okolo Ježiša nájdeme škrípajúcich farizejov a zákonníkov, krutých vojakov, mužov slepo kričiacich a nemo čumiacich i zbabelého Piláta.

Vieme, čo to znamená, keď je muž trochu chorý; napríklad ak má chrípku. Je hotový, umiera, potrebuje opateru, čajíky a obkladíky. Nejeden statný muž pri pohľade na injekciu padá k zemi. Zubára tiež mnohí muži radšej zďaleka obídu. Aj spovede sa muži akosi viac boja. Jednoducho všetkého, čo bolí. Musíme si v pravde priznať, že muži sa boja utrpenia a bolesti a že ju ťažko znášajú. Aj tu je nám Ježiš veľkým príkladom. Išiel v ústrety hodine svojho utrpenia; celý život ju očakával, smeroval k nej a keď prišla s odvahou i láskou pristúpil k svojmu krížu.

Ježišu, daj mužom odvahu vo vyznávní viery, vždy a všade.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…

Druhé zastavenie
Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Ježiš odvážne pristupuje ku krížu a kladie si ho na plecia.

Vieme, čo to znamená, keď je muž trochu chorý; napríklad ak má chrípku. Je hotový, umiera, potrebuje opateru, čajíky a obkladíky. Nejeden statný muž pri pohľade na injekciu padá k zemi. Zubára tiež mnohí muži radšej zďaleka obídu. Aj spovede sa muži akosi viac boja. Jednoducho všetkého, čo bolí. Musíme si v pravde priznať, že muži sa boja utrpenia a bolesti a že ju ťažko znášajú. Aj tu je nám Ježiš veľkým príkladom. šiel v ústrety hodine svojho utrpenia; celý život ju očakával, smeroval k nej a keď prišla s odvahou i láskou pristúpil k svojmu krížu. Ježišu, sme užasnutí z toho, s akou vnútornou silou objímaš kríž a kladieš si ho na plecia.

Prosíme ťa, aby sme sa ani my nebáli kríža, aby sme pred ním neutekali – napríklad k alkoholu…, ale aby sme ho prijali ako ty.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…

Tretie zastavenie
Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Boh dal mužovi veľký dar – silu.

Vidíme to už na malých chlapcoch, ktorí sa hrajú na bojovní kov, hrdinov z filmov. Chcú byť ako Wiliam Wallis z filmu Statočné srdce alebo Maximus, hlavný hrdina filmu Gladiátor. Vlastne, aj dospelí muži radi súťažia, prekárajú sa, porovnávajú svoju silu. Sila muža ale nie je vo svaloch. Ak by bola len vo svaloch, tak by bol muž len silný stroj. Ak je sila len vo svaloch, ľahko sa zneužije a ubližu je sa slabším. Sila muža je však ukrytá v dobrom a statočnom srdci. Muž ľahko môže zničiť svoju silu. Ako? Keď dovolí, aby ho niečo premohlo: alkohol, sex, drogy, zlé vzťahy, sebectvo, pýcha, peniaze, jednoducho akákoľvek závislosť. Nič nemá byť silnejšie ako muž. Muž je vtedy silný, ak zvíťazí predovšetkým nad sebou.

Prosíme, Bože, pomôž všetkým mužom, aby nepadali a ak padnú, aby hneď vstali.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…

Štvrté zastavenie
Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

V živote muža, v jeho srdci, je špeciálne miesto pre jeho matku. Každý muž by si mal byť vedomý toho, že keby nebolo jeho mamy, nebol by tu.

Dobrá matka je veľkým požehnaním pre syna. Ježišova matka, Mária, bola veľkým požehnaním a stretnutie s ňou na krížovej ceste bolo darom. Muž by sa nikdy nemal hanbiť za svoju mamu. Vždy by si mal zachovať úctu a lásku k nej. Niekedy sú vzťahy medzi matkami a synmi poznačené neporozumením a rôznymi napätiami. Je to hlavne vtedy, ak je matka príliš naviazaná na syna a nedovolí mu osamostatniť sa. Dospelý muž však už potrebuje samostatnosť.

Mária, ty si mala hlboký vzťah so svojím synom, Ježišom. Nepriviazala si ho k sebe, ale nechala si ho, aby sa osamostatnil a aby išiel za svojím poslaním. Pritom si vždy stála za ním, dokonca aj na krížovej ceste.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…

Piate zastavenie
Šimon pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Mužom je niekedy ťažké priznať si, že niečo nezvládajú. Dokážu sa tváriť, že je všetko v poriadku až dovtedy, kým už úplne neležia na zemi.

Poznáme takých supermanov, čo všetko zvládnu. Lenže tí sú iba vo filmoch. Múdry muž vníma svoje hranice, vie si uznať, že nie všetko dokáže a je ochotný prijať pomoc. Hlúpy sa spolieha iba na seba, potom sa prepína, býva nervózny, trápi seba aj iných. Niekedy však aj samotná doba kladie tvrdé nároky na mužov a otcov rodín. Nie je také jednoduché uživiť rodinu, postarať sa, aby manželke ani deťom nič nechýbalo. Stratiť prácu je dnes až príliš bežným javom. O to viac sa muž nesmie spoliehať iba na seba. Mal by sa spoľahnúť na pomoc Božiu i ľudí okolo neho.

Ježišu, pomôž mužom nehrať sa na supermanov, ale v pokore uznávať svoje limity a ochotne prijať pomoc iných, možno aj tých slabších.

Šieste zastavenie
Veronika podáva Pánu Ježišovi
šatku

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Niekedy môže aj ten slabší pomôcť silnejšiemu. Práve sme toho svedkami: slabá Veronika pomáha mocnému Božiemu Synovi.

V predošlom zastavení sme uvažovali nad tým, že muž by mal poznať svoje limity a rešpektovať ich. A tiež, že by mal vedieť prijať pomoc. Šieste za stavenie nás učí, že by sme mali prijať pomoc aj od tých slabších. To je niekedy pre muža ťažké: uznať, že potrebuje toho slabšieho.

Ďakujeme ti, Ježišu, za tvoj príklad. Pre teba najdôležitejšia bola láska. Preto si dokázal po máhať, ale aj prijímať pomoc od slabších. Znie to možno čudne, ale aj pre muža je najdôleži tejšia láska. Veď čo znamená všetko čo robíme, ak to robíme bez lásky? Aký zmysel má stavať dom, ak niet lásky? Aký zmysel má chodiť do práce, ak muž nemiluje svoju ženu a deti? Preto, Pane, naplň naše srdcia láskou. Len ona dáva zmysel všetkému, čo robíme.

Siedme zastavenie
Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Keďže je Ježiš veľmi vysilený, opäť padá pod ťarchou kríža. Možno o niečo zakopol a pod bremenom ľahko stratil rovnováhu.

Myslíme teraz na mužov, ktorí strácajú rov nováhu a padajú, nie z vysilenia, ale z opitosti. Je to strašný pád muža a veľká bolesť manželky aj detí, keď je otec alkoholik. Deti sa pýtajú: „Mama, oco je zasa v bare? Kedy príde? Zas bu dete na seba kričať?“ Deti sa boja. A ich mama tiež. Aké je to strašné, keď ten, čo mal chrániť svoju rodinu, sám vyvoláva strach a neistotu a je teroristom vlastnej rodiny.

Pane Ježišu, prosíme ťa za všetkých mužov, ktorí majú problém s alkoholom. Odpusť im všetko zlo, čo pod vplyvom alkoholu vykonali. Osloboď ich zo závislosti na alkohole. Daj im silu priznať si, že majú problém, že sú závislí a ochotu podstúpiť aj liečbu, ak to je potrebné. No najviac ťa prosíme, ochráň mužov pred tou to závislosťou.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…

Ôsme zastavenie
Pán Ježiš napomína plačúce ženy

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Je jasne dokázané, že oveľa viac mužov, než žien, zomiera na infarkty. Je to tzv. mužská choroba. Nevedia plakať.

Žena, keď jej je ťažko, ide za susedou, či kamarátkou, spolu si poplačú a je dobre. Lenže muž, ak mu je ťažko, často to len dusí v sebe, nechce dať najavo svoje city. A tak to v ňom vrie ako v hrnci. No nikto nič nevie. Občas by si muži mali vedieť priznať svoju slabosť a nehanbiť sa za city. Nie je hanbou plakať, ak je prečo. Treba plakať predovšetkým nad svojimi hriechmi, ako to hovorí Ježiš plačú cim ženám.

Ježišu, nebol si žiadna padavka, no predsa si bol citlivý. Plakal si pri hrobe priateľa, Lazára; bolo ti ľúto zástupu, keď už boli ľudia dlho pri tebe a nemali čo jesť. Rád si bral na ruky deti a požehnával ich. Nauč nás, neukrývať svoje city pod maskou hrubosti a tvrdosti.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…

Deviate zastavenie
Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Ježiš je už veľmi slabý, ledva sa vlečie s krížom na pleciach; a tak bezvládne padá do prachu. Leží na zemi, celý doudieraný a zbiera posledné sily.

Nechápem, kde ich ešte vyhrabal. Myslíme teraz na mužov, ktorí sa stali ľahostajnými vo viere, ba dokonca stratili vieru. Aj na tých, ktorí sa prestali modliť, prijímať sviatosti – chodiť na sv. omšu a sv. spoveď. Sú veľkou bolesťou pre svoje veriace manželky. Niekedy sa muži správajú akoby nepotrebovali Boha vo svojom živote. Aspoň dovtedy, kým nepríde choroba, staroba, slabosť. Ale či máme veriť v Boha len, keď sme slabí a starí? Kiežby sme si uvedomovali, že viera nie je povinnosťou, ale darom. Zrejme aj pre našu povrchnosť a ľahostajnosť leží Ježiš v prachu.

Daj nám, Pane, čím viac veriacich mužov; otcov rodín, ktorí by boli kňazmi vo svojej rodine.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…

Desiate zastavenie
Pánu Ježišovi zvliekajú šaty

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Nie málo rodín je dnes odsúdených na život v chudobe. Hoci sa otec veľmi snaží, nedokáže nemožné. A tak sú rodiny, ktoré nie sú až tak bohaté.

Pripomínajú nám Ježiša, ktorému vzali aj to posledné, čo ešte mal, jeho šaty. Ak sa nedarí, môže mať muž rôzne zlé pocity: pocit hanby, neschopnosti, neužitočnosti, sklamania, frustrácie… Pre muža je to strašné. Veď on chce pre svoju manželku a deti to naj lepšie. Aj manželky by mali chápať, že pre muža nie je ľahké odísť od rodiny kvôli lepšiemu zárobku. A koľkí muži dnes tak odchádzajú; často veľmi ďaleko a na dlhý čas. A keď sa vráti taký muž domov, cíti sa akosi cudzo. Po čase akoby doma zavadzal, sám sebe i manželke. Rodina si privykla na život bez neho. Sú to veľmi vážne a bolestivé veci.

Bože, prosíme ťa, daj mužom dobrú prácu, za ktorou nebudú musieť cestovať stovky kilo metrov.

Jedenáste zastavenie
Pána Ježiša pribíjajú na kríž

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Keď sa Ježiš nechal pribiť na kríž, zriekol sa aj slobody. Nemohli sa pohnúť ruky a nohy.

Teda zriekol sa – dnes tak zdôrazňovanej – nezávislosti. Jedna slečna hovorí o svojom mužovi, že už celé roky žije s ním, no on si ju nechce vziať. Vraj má strach; nechce prijať zodpovednosť. Mnohí muži dnes majú strach: zo zodpovednosti, z neúspechu, zo starostí s deťmi, z plnenia po vinností, z boja, ktorý treba podstúpiť… Chcú byť nezávislí, slobodní, – tvrdšie povedané – chcú požívať výhody bez povinností, užívať si bez zodpovednosti. Nechcú sa dať pribiť na kríž; nechcú sa obetovať. Lenže kde niet obety, tam niet lásky. A taký muž nikdy nespozná krásu pravej lásky. A ani nikdy nebude skutočným mužom.

Ježišu, chráň mladých chlapcov, aby vyrástli na skutočných mužov, ktorí sa neboja prijať zodpovednosť za svoj život i za životy iných.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…

Dvanáste zastavenie
Pán Ježiš na kríži zomiera

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Každého z nás čaká prechod bránou smrti. Aj tí najmocnejší sa pred ňou trasú; ba oni možno najviac.

Pod dobrou smrťou si mnohí predstavujú bezbolestnú smrť, napríklad v spánku. Tak Ježiš rozhodne nezomrel, naopak vo veľkých bolestiach. No predsa, jeho smrť bola tou najlepšou. Prečo? Lebo zomieral z lásky. Ježiš nás učí žiť aj zomierať. Je veľmi zlé, ak sa žije bez Boha, lebo potom sa často bez Boha aj zomiera. Mnohí muži si hovoria: „Čo sa toľko budem modliť?! Teraz na to nemám čas! Treba robiť, musím zarobiť peniaze. Som významný muž; mám pod sebou ľudí. Modliť sa budem a na omše budem chodiť, keď budem starý!“ Naozaj? A odkiaľ vieš, že sa staroby dožiješ? A ak sa dožiješ, si si istý, že budeš mať silu a zdravý rozum?

Pane Ježišu, daj, aby sme si modlitbu a dobrý život neodkladali na nejasný koniec.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami…

Trináste zastavenie
Pán Ježiša skladajú z kríža

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Mária drží v náručí svojho mŕtveho Syna.

Je plná bolesti, no zároveň i vďačnosti voči svoj mu synovi. Bolí ju všetko to, čo musel vytrpieť, keď drží v rukách jeho kruto doráňané telo. No je vďačná za to, že Ježiš dokonal dielo vykúpenia až po vyliatie poslednej kvapky krvi. Nie je silný ten, kto niečo začne, no potom nedokončí; rozbabre a nechá tak. Silný je ten, kto v začatom diele vytrvá dokonca. A Ježiš vytrval. Preto mohol pred posledným výdychom vysloviť: „Dokonané je.“ Aj sv. Pavol o sebe vyhlásil na konci života, že bojoval dobrý boj, dokončil beh a zachoval vieru. Vytrvalosť má sprevádzať muža na každom kroku: v modlitbe, práci, rodinných povinnostiach, vo viere.

Pane Ježišu, kiežby muži boli pevní a vytrvalí, aby ich ženy s hrdosťou a vďačnosťou držali v náručí, tak ako tvoja matka teba.

Štrnáste zastavenie
Pán Ježiša pochovávajú

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti…

Smrťou sa život nekončí iba mení. Duša sa oddelí od tela a vystúpi pred tvár Najvyššieho. Pred jeho tvárou v pravde pozná celý svoj život.

Tam už nič nezakryje, ani neutají. Tam človek spozná holú pravdu o sebe; o tom, čo dobré a čo zlé vykonal. Jeden príbeh hovorí o tom, že istý muž prišiel na osobný súd. Keď stál pred Ježišom, povedal mu: „Pozri, Pane, nič zlé som neurobil; nikoho som neokradol, nikomu nekrivdil. Moje ruky sú čisté.“ Ježiš sa s láskou pozrel na jeho ruky a povedal: „Máš pravdu, tvoje ruky sú čisté; ale sú aj prázdne.“ V živote nejde o to, nekonať zlo, ide o to konať dobro. Ježiš nehovorí, že budeme súdení podľa toho, koľko zla sme vykonali, ale podľa toho, koľko dobra sme mohli vykonať, a nevykonali.

Pane Ježišu, nauč nás konať dobro. Daj nám pochopiť, že nemusíme robiť veľké veci, ale tie každodenné s veľkou láskou. Veď láska dáva hodnotu našim skutkom.

Záverečná modlitba

Ďakujeme ti, Ježišu, za všetkých mužov a otcov rodín, ktorí verne stoja na svojom mieste. Prosíme ťa, požehnávaj ich a ochraňuj, daj im silu a múdrosť, aby boli skutočne statočnými mužmi. Odplať im životom večným za všetko dobro, čo robia pre svoje rodiny.

Otče náš…

Krížová cesta mužov

Ďalšou z tzv. stavovských krížových ciest v tomto pôstnom období bude pobožnosť, pri ktorej budú Ježiša sprevádzať muži našej farnosti. Modliť sa budú za všetkých mužov a otcov, ktorým je zverená starostlivosť o národ, krajinu, Cirkev, ale i rodiny. Dnešný svet potrebuje mužov s pevným charakterom, ale i chápavým a milosrdným srdcom, ktorí nehľadia len na seba svoje potreby, ale i na potreby druhých.

Pobožnosť krížovej cesty vo farskom Kostole sv. Stanislava budú hudobne doprevádzať Opatovskí harmonikári.

Pôstne krížové cesty

Pôst je obdobím stíšenia a uvažovania o nekonečnej obete Ježiša Krista, ktorú podstúpil z lásky ku nám. Tieto dni sú predurčené na uvažovanie nad hodnotou Kristovej obety dreve kríža. Pozývame vás v nasledujúce piatky, no najmä v nedele na pôstne meditácie pri zastaveniach krížovej cesty, ktorou chceme kráčať spolu s Ježišom.

Spoločnou modlitbou krížovej cesty sa chceme spojiť ako farská rodina a ďakovať Spasiteľovi za Jeho veľkú lásku. V tomto roku sa nedeľné pobožnosti budú modliť jednotlivé skupiny našich farníkov – deti, mládež, ženy, muži i starí rodičia. Povzbudzujeme Vás k aktívnej účasti na jednotlivých pobožnostiach.

Program nedeľných pobožností krížovej cesty
vo farskom Kostole sv. Stanislava v Opatovej nad Váhom

18.2.2024
Farská krížová cesta na Malej Skalke

Na prvú pôstnu nedeľu sa modlí krížovú cestu na Skalke naša farnosť. Hudobný doprovod – Opatovskí harmonikári.

25.2.2024
Krížová cesta žien a matiek

Na krížovej ceste sprevádzalo Ježiša niekoľko žien, preto do tohto zástupu sa pridávajú aj naše ženy a matky.
Hudobný doprovod: Chrámový zbor z Opatovej

3.3.2024
Krížová cesta starých rodičov

V nedeľu sa budú modliť seniori našej farnosti. Spolu s Ježišom budú uvažovať o svojom živote, i o živote svojich detí a vnúčat.

10.3.2024
Krížová cesta detí

Deti pripravujú netradičnú pobožnosť, kde budeme môcť vidieť živé obrazy jednotlivých zastavení krížovej cesty.

17.3.2024
Krížová cesta mužov a otcov

Pred sviatkom svätého Jozefa sa budú nedeľnú krížovú cestu modliť muži a otcovia, našej farnosti.
Hudobný doprovod: Opatovskí harmonikári

24.3.2024
Farská krížová cesta mládeže

Na Kvetnú nedeľu si pripomíname Svetový deň mládeže. Pri tejto príležitosti sa budú krížovú cestu vo farskom kostole modliť mladí z našej farnosti. Hudobný doprovod: Chrámový zbor z Opatovej.

Krížová cesta na Malej Skalke

Krížová cesta na Skalke

V prvú pôstnu nedeľu sa na Malej Skalke uskutočnila Krížová cesta Farnosti Trenčín-Opatová. Veriaci z Opatovej i Kubrej mohli na zastaveniach tunajšej kalvárie uvažovať o Ježišovom utrpení.

Pobožnosť viedol výpomocný duchovný o. Karol Dobiaš. Krížovú cestu spolu s opatovskými farníkmi absolvoval aj nitriansky pomocný biskup Mons. Peter Beňo, ktorý na záver udelil prítomným svoje požehnanie. To poslal aj cez Váh do celej našej farnosti.

Hudobnou zložkou k slávnostnému priebehu pobožnosti prispeli aj Opatovskí harmonikári.