Zrúcanina románskeho kostolíka učupená medzi stromami vypínajúca sa na obcou Štvrtok nad Váhom bola cieľom druhého letného detského výletu. Pätnásť detí sa vydalo v pondelok 19. augusta na dobrodružnú výpravu objavovať krásy tunajšieho kraja. Cesta začala na opatovskej železničnej stanici, odkiaľ sme sa previezli do obce Trenčianske Bohuslavice. Odtiaľ sme už kráčali pešo. Po ceste sme natrafili na bohuslavický orloj. Tunajšia pani starostka nám ochotne poslala jeho autora – pána Jána Uka, ktorý je miestnym majstrom, umelcom a tak trochu aj vynálezcom. Veď z jeho dielne, okrem orloja a betlehema umiestneného v zvonici neďaleko bohuslavickej kaplnky pochádzajú aj viaceré sochy zdobiace obec.
Potom sme si pozreli ešte miestny kostol, teda skôr Kaplnku Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Bola pôvodne súčasťou rozsiahleho kaštieľa grófa Františka Antona Erdődyho. Pri kaštieli bola i veľká záhrada vybudovaná po vzore francúzskeho parku zámku vo Versailles. Deti zaujali okrem unikátneho organu aj pozostatky sv. Adeodáta. K tomuto svätcovi nie sú bližšie informácie, ale údajne môže ísť o kostrové ostatky svätca z rímskych katakomb.
Potom sme sa už po zelenej turistickej značke vybrali smerom Hájnica, čo je vyhliadka na obcou Štvrtok nad Váhom, z ktorej je pekný výhľad na blízke, či vzdialenejšie okolie. Odtiaľ sme už prudkým klesaním zišli k ostatkom románskeho Kostola Všetkých svätých, kde nás už čakal pán farár, s ktorým sme slávili poludňajšiu svätú omšu, priamo medzi starobylými múrmi kostolíka. Na záver svätej omše nám pripomenul hodnotu chleba, keďže už niekoľko nedieľ počúvame v evanjeliu o chlebe. Jeho význam nám pripomenul na príklade istého novinára ktorý sa pýtal svojich respondentov v rôznych častiach sveta, koľko by boli ochotní pracovať za peceň chleba. Odpovede boli rôzne. Kým v bohatých krajinách ho vysmiali, v chudobných častiach sveta boli ochotní za chlieb pracovať i niekoľko hodín, ba až dní. Pán farár nás povzbudil, aby sme vždy mali v úcte chlieb ako Boží dar.
Po krátkom odpočinku a priestore na hru sme sa vydali do Haluzickej tiesňavy. Rozlohou malého ale unikátneho kaňonu, ktorý neustále mení svoj tvar a výzor. Prekvapila nás tu veľmi prijemná klíma, tak trochu pripomínajúca dažďový prales. Popri potoku sme sa dostali až nakoniec kaňonu, do obce Štvrtok nad Váhom, kde sme si doplnili zásoby vody a krížom cez polia sme sa vybrali na železničnú stanicu v Trenčianskych Bohuslavicich.
Malí výletníci dostali ešte chuť na zmrzlinu a tak sme náš augustový výlet zakončili chladenou odmenou a malou prechádzkou centrom Trenčína. Na úplný záver nás čakal ešte šťastný šprint na vlak, ale všetko sme stihli a v zdraví sme sa vrátili domov.Zamazané nohavice sa vyperú, topánky očistia, ale pekné spomienky verím, že ešte dlho zostanú.
